„Vyzerá to výborne, miláčik.“ Z lahodných pokrmov na stole ešte stúpa para.
„To som rada.“
„Tak si pripime...“
„Iste, drahý.“
„Na nás!“ Dravá nedočkavosť v pohľade na červené víno kĺžuce cez plné pery ženy.
„Na nás!“ Odlesk v prižmúrených očiach upretých na mužove hrdlo.
Oboje malo vzbudiť podozrenie... ale nevzbudilo, nik tomu totiž nevenoval pozornosť, zaslepený vlastným cieľom.
Poháre do dna sú dopité, ale pachuť na jazyku zostane.
„Žeby som poplietol/poplietla poháre?“ Prebehne obom milencom náhle hlavou. Zmätené pohľady sa stretnú na polceste... pochopenie a opäť spoločná, posledná, myšlienka.
„Tak to nakoniec predsa len bola tá pravá/bol ten pravý...“
