obrovské
prezreté ovocie
pláva oblohou
broskyňová žiara
sťa atramentom
vlci samotári
besnejú
v očiach sa im odráža
plnosť oválu
vyjú
zúfalo
prosebne
túžiac
polapiť tak tento okamih
cítia že koniec sa blíži
len oblačná klenba
zachytí ich plač
bytostne cítiac
frustráciu prameniacu
na tom istom mieste
pozorujem
s napätou naliehavosťou
a s naliehavým napätím
poslednú cestu
vesmírneho korábu
fascinácia pominuteľným
smutná to pieseň
Je to krásne.. hlavne sa mi páči tá prvá strofa.. jop uvedomujem si že píšem do komentárov stále to isté a ospravedlňujem sa ti za to, ale po prečítaní tvojich vecí sa akosi na nič iné nezmôžem =3 ...
OdpovedaťOdstrániť