pokryť plátno
každým najjemnejším záchvevom citu
tak precízne a ľahko
sťa zamávanie labutích krídel
vystaviť ho na obdiv
nenásytným pohľadom
a čakať
s úsmevom na tvári
v tieni slamenného klobúka
kto z duševných mrzákov si kúpi
a zavesí na prázdnu stenu
kus mojej duše
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára