ColorBlind 3.

Príliš čo dodať nemám, asi len, že sa konečne začne niečo poriadne diať. Warningom by som ešte nestrašila ale tak dajme tomu, že je v tom násilie a prvý, vcelku neškodný, slashový prvok (neteš sa Wal, riadny slash príde až o niečo neskôr :D). Možno ešte, že sa u mňa doma vyskytlo nové PC a tak mám tendenciu za ním sedieť a vraždiť príšery z Oblivionu až do rána. Čo možno povedie k menej častej aktualizácií blogu. Pardon, hold som nerd O_O

„Marigold!“ Neskoro. Bleskovo sa otočí, no jediné čo zbadal bol strieborný záblesk. Odraz Slnka od nalešteného povrchu kovu. Schmatne básnika za ramená. Ten, bledý ako stena s očami vyliezajúcimi z jamôk zviera svoj vlastný krk, s ktorého trčí strieborná šípka s čiernym perím. Napustená jedom. „Marigold?!“ Jeho priateľ sa mu zrúti pred očami. Namiesto jeho ramien kŕčovito zovrie vzduch. Jeho sluch aj cez bariéru strachu zachytí druhé zasvišťanie, navlas rovnaké ako pred okamihom. Niečo sa v ňom zlomí. Na smútenie bude čas neskôr. Tento krát nezaváha. Polobrat a výpad. Akoby mu meč sám skočil do hrsti.

„Cink!“ A otrávený hrot sa zabodne do snehu pred zaklínačovými nohami. Nablýskanou čepeľou meča krúži pred sebou, druhú ruku pomaly zasunie do váčku, pripevneného na opasku. Rozdrví v dlani niekoľko byliniek a nasype si ich do úst. Síce to nie je také účinné ako elixír, ale Geraltove zreničky sa roztiahnu až nakoniec pohltia všetku farbu jeho očí. Pokožka zbledne, žily vystúpia a dýchanie sa zrýchli. Droga prenikla do krvného obehu.

Čierne oči zakmitajú keď hľadajú medzi stromami niečo, čokoľvek, kohokoľvek... tieň! Sťa mačka skáčuci z holej vetvy dopadá na klzkú zem takmer nehlučne. Zaklínačovi teraz však nič neunikne. Zovrie rukoväť oboma rukami a vyhýbajúc sa kmeňom, preskakujúc krovie vyrazí za tmavou postavou. Tá kľučkuje pomedzi stromy rovnako, ak nie i obratnejšie. Lov vlka na jeleňa, no Geralt, našťastie, nie je bežec na krátku vzdialenosť.

Priskočí k nepriateľovi a celou silou sekne do výšky pása. Lenže naprázdno. Postava, celá zahalená do čiernej vyskočí, zachytí sa zaklínačových pliec a plynulým premetom sa prehupne za jeho chrbát. Geralt stihne tak tak z otočky odraziť útočiacu dýku, ktorá sa v rukách protivníka znenazdajky objavila. No ani nedokončí únik a už na neho ostrie miery zas. Zaklínačovi sa nedostáva možnosti útočiť, je zasypaný sériou nie silných, zato perfektne mierených výpadov dýkou. Krátke ostrie už neraz minulo nejakú z jeho tepien iba o vlások. Zbesilo sa točia v rezkom tanci ocele, obaja držiac vražedné tempo. I uprostred takéhoto súboja si ku Geraltovi nájde cestu istý pocit. A to, že pohyby predvádzané súperom už niekde videl. Možno nie v tej istej podobe či inak použité, no niet pochýb!

No Geralt je v nevýhode, pri takej rýchlosti a vytrvalosti protivníka je veľkosť i ťarcha jeho meča skôr prekážkou. Navyše na hrboľatej zemi posypanej klzkou nádielkou má problémy udržať sa na nohách, jeho pohyby sa menia na ťažkopádne. To sa však o sokovi nedá povedať, on sa aj na zmrznutej lesnej pôde hýbe s ľahkosťou a istotou lovca. Zaklínač vie, že musí konať kým mu stačia sily alebo skôr než vyprchajú účinky tých byliniek. Kde to len bol svedkom tých rán, úskokov?! Možno by mu to uľahčilo súboj keby sa mohol rozpamätať.

Odskočí od súpera a prv než sa k nemu stihne opäť priblížiť napriahne sa k mocnému úderu. K úderu, ktorý dokáže rozpoliť chlapa na dvoch menších. Čepeľ opäť so zasvišťaním pretne len chladný vzduch, no Geralt nič iné ani nečakal. Pôsobením zotrvačnosti prejde do rýchlej piruety. Ešte stále zvierajúc meč sformuje oboma rukami znamenie Aard. Nepriateľ sa na neho vrhne s novou silou a dýkou pripravenou to ukončiť. Namiesto toho s prekvapeným vyheknutím odletí po ochromujúcom údere magického znamenia ako handrová bábika. Narazí chrbtom o mohutný kmeň stromu, jeho zovretie ochabne, dýka zarachotí o kameň. Zaklínač neváha. Priskočí k odzbrojenému, na moment ochromenému nepriateľovi a pritisne mu ostrú čepeľ oceľového meča na hrdlo.

Muž má oviazané ústa aj nos. Cez hlavu pretiahnutá kapuca vrhá tieň na úzky pás holej pokožky. Do sklopených očí mu Geralt nevidí. Uväznenému do reči nie je buď pátra po úniku, ktorý by mu umožnil zachovať si hlavu na krku, alebo čaká na ortieľ smrti. Zaklínač sa ho nechystal zabiť... zatiaľ. Určite nie kým zistí či a ako môže pomôcť Marigoldovi. Na jazyk sa mu hrnie kopa otázok, no nakoniec sa zmiery s: „Čím sú tie šípky napustené?“ Iba s veľkou námahou udržuje svoj hlas pevný a ostrý ako britva.

„Hehe!“ Uchechtne sa spútaný pohŕdavo. Geraltovi z toho smiechu nabehnú zimomriavky po celom tele. V tom ochraptenom hlase spoznáva povedomé zafarbenie, tóny. „Obyčajné anestetikum. Neboj, ten tvoj trubadúr si pár hodín pospí, potom ho bude ešte nejakú chvíľku bolieť hlava, ale prežije.“ Geraltovi spadol tak ozrutánsky kameň zo srdca, že sa bál aby to nezačuli až v dedine. Nemihne však ani brvou, nechce to dať na sebe znať.

„Prečo si nás napadol?!“ V duchu si vynadá jedným s Yarpenových obľúbených slovných zvratov. Nedokáže síce rozpoznať s kým má to dočinenie, ale známosť hlasu ho núti do osobnejšej nôty.

„Musel som sa predsa presvedčiť, či reflexy slávneho bieleho vlka stále fungujú ako za mladých čias.“ Ten tón i úškrn skrytý pod maskou vytáčajú vlka až do nepríčetnosti. Podvedome pritlačí na čepeľ, muž na jej druhej strane zatají dych. Nadvihne bradu, Geraltovi sa tak naskytne pohľad do dôverne známych očí o nič ľudskejších než sú jeho vlastné. Muž prehovorí, tento raz bez jediného náznaku posmešku v hlase.

„Varujem ťa! Nepleť sa do toho čo sa bude diať v okolí panstva.“ Tlak na ostrie zarývajúce sa mu do mäsa vzrastie. Sykne bolesťou a priškrtene vydýchne. „Lebo po druhý krát v tých šípkach už nebude anestetikum!“ Vypľuje tie slová akoby sami o sebe boli jedovaté a zatlačí vlastnou váhou na meč. Donúti tak povoliť zaklínačov tlak a trochu ustúpiť ak ho nechce na mieste podrezať. Ten v šoku zmätene zaspätkuje. V tom okamihu sa uvoľnený sok vrhne dopredu.

Geralt strnie, neschopný pohybu. Dívajúc sa zblízka do tých očí, ako sa pomaly zatvárajú! Aj cez látku dokonale cíti, že sa ich pery spojili. Tak povedomé!

Zaleskne sa dýka. Geralt ani necíti bolesť pulzujúcu jeho krkom. Je preč.