Plne odhodlaný zbaviť sa pohľadu spolucestujúceho, siahne si Dan medzi nohy. Až sa mu zahmlí pred očami. Zubami sa mu prederie zdusený ston. Zahryzne si do spodnej pery. Rozhodne nechce na to, čo tu prebieha, zbytočne upozorniť vodiča. Zdržanlivosť, o to viac nedobrovoľná, určite škodí zdraviu!
Provokatívne roztiahne nohy aby mal muž ešte lepší výhľad. Krv mu už hlasno netepe len v hlave. Zatiaľ čo sa hladí, nestráca očný kontakt so svojím pozorovateľom. Aj ďalej sa vyzývavo norí do hĺbky jeho dúhoviek. No ten stále zostáva bez výrazu, ani brvou nemihne.
Tie oči...
No tak dobre teda! Dan druhú ruku tiež presunie k poklopcu a začne rozopínať zips. Trvá mu to o niečo dlhšie než obvykle, ruky sa mu vzrušením trasú, prsty má celé nemotorné. Skara! No tak...! Ale po chvíľke zápasenia sa predsa len podarí. Vydýchne úľavou a vnorí dlaň do rozhalených nohavíc. Pod rukou pocíti teplo, tvrdosť a na chrbte dlane jemnosť, trochu semenom nasiaknutej, látky. Špičkou ružového jazyka si navlhčí pery s viditeľnými červenými stopami po zuboch.
...sú zlaté...
Palcom prejde cez žaluď, až ho poleje nová vlna horkosti. Zotrie tak ďalšiu malinkú bielu kvapku. Zovrie stoporený úd v dlani a už len hore a dole, hore a... Trasúcimi sa nohami je, zo všetkých síl, čo je na to schopný vynaložiť, zapretý o podlahu aby po holých, spotených krížoch neskĺzol ešte nižšie. Cez clonu čiernych mihalníc vidí už len to jedno.
...vlastne, nie úplne...
Strapatá ofinka sa Danovi lepí na vlhké okno. Jeho pohyby, čoraz rýchlejšie a stále častejšie prechádza dlaňou cez špičku, ho rýchlo nesú k cieľu. No je tu ešte niečo viac, čosi silnejšie. Tá zlatavá neviazaná realita, v ktorej sa celý topí! Doslova ho do seba vtiahla, nikdy nemal šancu jej uniknúť. Aj keby sa snažil. Aj keby to chcel.
... tie oči sú jantárové!
Táto hustá tekutina, akoby pomaly obaľovala celé jeho telo. Vnikala do pľúc, bránila jeho nádychom. Zastrela jeho zrak. Uviazol v nej, ako úbohý hmyz, čo sa v panike zmieta a chce tomu všetkému uletieť. No tenké blany krídel sa mu dávno zlepili. Naďalej sa norí hlbšie, hlbšie a hlbšie.
Posledná z myšlienok čo mu pred tým blysne hlavou je, že je doživotne stratený. Polapený, pripútaný, chytený, privlastnený,...
„Ach!“ Až teraz si Dan dovolí uhnúť zrakom a spojiť viečka.
Biela sprška potriesni špinavú zem autobusu a bagandže majiteľa toho uhrančivého pohľadu. Dan sa, neúspešne samozrejme, snaží zakryť ťažké oddychovanie. Bolo to tesné. Netušil čo by sa stalo keby to trvalo čo i len o sekundu dlhšie, ale už by to asi nevydržal... Určite nie.
Zdvihne hlavu a zapátra v tvári muža oproti. To nie je možné! Líca, stále tak bledé, rysy priam nemenné, ako vytesané v kameni. A pohľad? Škoda reči.
Okamžite Dana poleje vlna nekonečného horúceho hnevu. Tá však vzápätí narazí na ľadovú bariéru hanby a ostychu. Takmer sa ozve zasyčanie, keď sa pomyselný ľad vyparí. S lícami červenými nielen kvôli masturbovaniu, si čo najrýchlejšie napchá ochabujúci penis naspäť do nohavíc. Zo spánku utrie pramienok potu a s tvárou prilepenou na príjemne chladnom skle definitívne sklopí pohľad. Kapitulácia? Nie, toto bola prehra!
Kdyby jsi viděla můj pohled, když jsem to četla! Jakoby nestačilo, že jsem díky jednoho nejmenovaného už dva dny nepřetržitě a neskutečně nadržená :D
OdpovedaťOdstrániťNádherně napsané. Jak se potápěl v těch jantarvých očích. Fakt, krása. :)Jsem hrozně štastná, že píšeš :)
W.
O.O
OdpovedaťOdstrániťty vole... wau tak toto je sila ... V skutočnosti som toho čítala toľko, že som si myslela, že ma už nič nemôže prekvapiť a odrovnať ... hmm zjavne som sa pekne mýlila ... ty kokos ja nemám slov ...
P.S: Som zvedavá, čo sa stane ďalej. =3 *natešená*