Raňajší vzdych k božskému Bakchovi

"Ó, ty ohňnomocný a pochabý Bakchus, ktorý si včerajšou pijatikou hlavy naše zamútil, učiň, prosíme, milostivý, aby sme my, čo od včerajšej pijatiky trpíme, od dnešnej okriali – po všetky čaše čiaš!"

Anonym (baroková literatúra, paródia)

Warning: nie je ťažké uhádnuť o čom tento článok ďalej je, autorka to hold zase raz prepískla s konzumáciou alkoholu. Čítate na vlastnú zodpovednosť a riskujete tým stratu úcty k mojej osobe. Navrhujem preskočte článok, naspodku je hrubým oznam, nič iné z tohto textu nie je podstatné.

song zo včera

skrútenú v prapodivnom kŕči

zastihlo ma ráno

prvý pohľad spočinie na nádobe pri posteli

v obsahu žalúdka plávajú mi cigarety

koľká škoda

v ústach armagedon

započnem strastiplnú púť za pohárom vody

matné predstavy sa všade hmýria

len ťažko chytám tie snáď-spomienky

na karpatskú brzdenú pivom

na niečo málo lesbickej lásky

na debatu s pánom v uniforme

na vypadnutie z taxíka

na sedenie vo vlhkej tráve

na telefonát chlapovi s ktorým šukám

...

Za dva dni letím na rok do Ameriky.

Asi ma to vzalo viac ako som si pôvodne myslela.

Alebo som jednoducho neodolala tej kúzelnej vete „Pozývam ťa!“

Viem, že som hovado, nie je nutné mi to pripomínať.